Zlomené srdce časť 7

30. dubna 2011 v 22:14 | bones1-tamča |  Zlomene srdce
Ahoj tak nakoniec sem dám poviedku zlomene srdce neviem koľko bude mať časti...uvidí sa....+ mám pre vás dotaz...mám davať stálôe inu poviedku..ako myslím to takto... 1 denˇdám si to ty...o 3 dni...proste kedy bduem mať čas sem dám napr...prepáč piotom zasa dˇalšiu...alebo mám dať stále jednu kým neskonči...a potom začať s tou druhou!?....Ps zajtra by tu mala byť poviedka si to ty :-) toto je trocha dlhšie:-)


"Kto...kto ti....to povedal?"sucho prehltol.
"No...neviem,počkaj porozmýšľam...aha už viem TY!"povýšene zdvihla hlavu,nebude plakať...
"Ja?.nič nechápem...a "
"NIE´! ja už nič nechápem!...prečo si mi to nepovedal?..Booth vždy som ti verila!...nenávidím ťa!"otvorila dvere "vypadni....!"
Nezmohol sa slova...išiel preč.
Kostička nemohla uveriť ,že odišiel...veď ona to chcela čakala ,že jej proste nejak všetko vysvetlí...sadla na gauč a plakala...
Booth sa musel ísť znova opiť...nevydržal to.
Tempy okolo 5 ráno zaspala...,ale už si bola 100% istá ,že odletí..niekam kam sa nikto z Jeffersonu a hlavne Booth nedostanú...nebudú vedieť ako...to bolo tam kam chodila z rodičmi ,keď sa pred niekym skrývali..mala tam pár priateľov...Ešte pred tým než zaspala zavolala na letisko ,že potrebuje letenku...našťastie pre ňu mali...
Ráno prišla do Jeffersonu s taxíkom...Angy to videla a bolo jej divné ,že taxík stále čaká a ,že mu Brenn nezaplatila...
"Angela"objala Tempy ,Ang
"wou...zlato,čo to robíš?"usmiala sa.
"vieš odchádzam...a musela som sa rozlúčiť."
"počkaj kam?"
"no...to ti nemôžem povedať..tu máš"podala jej kartičku a na nej bolo nejaké číslo.
"Keď budeš chcieť sa rozprávať..na toto číslo zavolaj..a prosím nikomu ho nedávaj..hlavne nie Boothovi."
ôčože čo sa tsalo"
"to ti nemôžem povedať prepáč..budem musieť ísť"Tempy sa rýchlo rozlúčila so všetkými a odišla.
Angela volala hneĎ Bootohvi...on to nedvíhal.
Tempy prišla na letisko...lietadlo stíhala len tak tak...už nastúpovala...sadla si...a začala strašne plakať...

"Ang...čo si chcela....nemám chuť s niekým hovoriť..a kde je Kostička?"
"No...Booth to....práve je v lietadle a odchádza"
"čo..idem za ňou"
"NIe!...už dávno letí"Angela sa rozplakala...,Booth si musel až sadnúť...hlavu si zaboril do dlaní...a v duchu si nadával

konečne priletela tam kam chcela...
"Tak dlho som tu nebola"vydýchla,vybrala z vrecka kľúče a otvorila dom ktorý patril jej rodičom...bol prekráásny a veľký...hodila na zem tašky a znova začala plakať...

Po 3 týždňoch...
Prechádzala sa po parku ktorý tam bol a v tom videla svoju dávnu kamarátku ,ktorá bola antropologičkou tiež...
"Bože....vyzeráš úúýžasne!"povedala Christin a objala ju.
"aj ty" usmial sa.
"Tak musíš mi povedať 2 veci"
"dobre"
"čo tu robíš?"
"No tak to je na dlhšie"
"ok..a tá druhá...odkedy si tehotná?"
"čo?"
"prosím ťa si antropologička ako ja...to zistíme hneď a popravde už ti trocha bruško rastie...ako je možné ,že si stále na vrchole ..a nevieš ,že si tehotná?"povedala trocha urazene.
"Ja...ja viem,že som tehotná!...ale nechcem sa toho drobčeka zbaviť...ale čo s ním budem sama robiť?"
"Tak teraz nechápem ja"
"Poď Chris somnou dnu...všetko ti vysvetlím"

Tempy už mala skoro rodiť....bola šťastná,ale kedykoľvek čo myslela na Bootha ju to prešlo....Angela jej poslala obrázky jej malej...bola zlatá...
"Chris mám menší problém!"zakričala na ňu s izby Tempy
"čo je"prišla znudene.
"No nechcem byť nejaká zlostná,ale RODIM!"
"čože?...tak poď ideme do nemocnice"
"Do 5 minút tam boli....Tempy sa narodil krásny chlapček..a už od mala sa veľmi podobal na Bootha.

U Bootha doma
"Zlato..musíme ísť!"
"Už idem Seeley...hneď"
"Si prekrásna"usmial sa Seeley a dal pusu Laure.
"No ty tiež...,ale musíme ísť inak to v Jeffersone otvoria bez nás!"
"jasné..ideme" Booth nikdy nezabzudol na Temp a,le chcel sa posunúť ďalej...vedel ,že to musel urobiť...Booth začal znova hrať.

Po 2 rokoch....
"Mami...uletí nám to"
"už idem zlato..máš len 2 ,ale si inteligentný až až"
"vždy si mi hovorila ,že mám inteligenciu po tebe"usmial sa prefíkane.
Stále sa podobal na svojho otca....aj niektoré vlastnosti mal také isté...
"Chris...Ďakujem ti za všetko čo si pre mňa urobila"
"Nemáš zač si si istá ,že sa chceš vrátiť...?"
"som"nadýchla sa obiala ju a išli na letisko.

"toto bola s tým lietadlo strašne rýchla cesta"
"no keď si to skoro celé prespal"usmial sa dala mu pusu na čelo a vystúpili s taxíku...
"kde to ideme?"opýtal sa David
"zlato..ideme pozrieť moju skvelú kamarátku..."
Vstúpili do Jeffersonu.
"Počkáš ma tu..hneď prídem"
"dobre"

"Angy" usmievala sa Temp od ucha k uchu
Angela sa otočila a nechcela veriť.
"si späť..."objali sa..."a fuu...máš skvelý účes"
"ďakujem...a vidím...,že s Hodginsom budete mať už druhé"
"no budeme..a kedy mi chceš ty ukázať melého?"
"tak teraz idem hlavne domov...takže až neskor len som musela vidieť ako žiješ...asi sa vrátim späť do práce"
"to bude super"o Boothovi nepadlo nič

"Ahoj...ja som Parker Booth ty si?"prišiel k Davidovi asi 14 chlapec.
"ja som David Br..."
"Parker poď!"zakričal na Parkera ,Seeley...
"Oci..už idem ,ale chcem ti niekoho predstaviť..dokonca máte podobné oči..a vlstne celý sa na teba dosť podobá"usmial sa
"čože?"prišiel usmiatý Booth.
"Ahoj..ja som Booth otec Parkera..a ty kde máš ocka...alebo mamku?"Boothovi sa páčil...bol veľmi zlatý..a docela sa na ňho podobal..presne taký bol Booth keď bol malý.
"Moja mamina je...aha práve ide"ukázal na Temp.
Booth sa otočil...a vyrazil mu dych..."to...to..jeee"
"Kostička" objal ju Parker..Tempy to prekvapilo ,ale objala ho,potom sa pozrela vyšie.
Chvíľu sa na seba pozerali a nevedeli nič vysloviť...
"Mami poď..som unavený"chytil ju za ruku a ťahal ju preč.
"Už idem zlatko"
"A mami?môžem sa ísť niekedy hrať k Parkerovi?"opýtal sa David.
"No jasné...len už poď."
prešla okolo Bootha...znova ucítil jej vôňu...stále rovnaká zamysela sa a sám pre seba sa usmial....

"Tak vykúpaný si..a teraz šup do postele"
"kedy prídeš aj ty?"
"David...hneď len ešte sa na niečo pozriem.
"Dobre..."zazvonil zvonček..tak David utekal ešte otvoriť.
"Mami!...prišiel ku tebe ten ujo...čo bol v tom labora...labro...tam kde sme boli"nevedel to vysloviť.
"čože aký u...?"zostala zarazene stáť...pozerala mu do očí....a nevedela čo povedať...David si šiel ľahnúť...
"Vypadni!"sykla chcela zatvoriť dvere ,ale on ju chytil za ruku...a vošiel dnu....

Pokrško nabudúce
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 ♥PawlušQa♥ ♥PawlušQa♥ | E-mail | Web | 30. dubna 2011 v 23:17 | Reagovat

kurník další člověk co je stejnej jako já :D to musíme dávat vždycky takové konce :D ale jinak super!! jsem zvědavá jak to bude dál!!

2 Minnie Minnie | 30. dubna 2011 v 23:17 | Reagovat

Tak toto je asi najlepšia časť zo všetkých poviedok čo si doteraz napísala je to skvelé normálne mi to až dych vyrážalo :-D ;-) super ;-) prosím prosím veľmi ťa prosím daj čo najrýchlejšie pokráčko lebo toto je super :-D :D ja si to idem znova prečítať ... :-D

3 Sue7 Sue7 | Web | 1. května 2011 v 9:49 | Reagovat

Wow...Veľká pochvala...Ani neviem čo mám povedať. Je to úžastné som zvedavá ako to dopadne a čo sa stane...Dúfam že dáš skoro pokráčko

4 Anny Anny | E-mail | Web | 1. května 2011 v 15:21 | Reagovat

Wooooow! To je faakt úžasná povídka! Přečetla jsem si ji od začátku a je to prostě nádhera, jako všechny tvoje! :)) Těšííím se na pokráčko!! Proč to sakra vždycky utnete v tom nejlepším?! :D

5 Andie Andie | Web | 3. května 2011 v 12:20 | Reagovat

Ahoj pls objednaj si nieco x)

6 Karamelka Karamelka | Web | 4. května 2011 v 11:33 | Reagovat

ona má díťko?? :-) to je hezké, ale chudák tatínke, nemá o tom ani tušení :-(, jsem zvědavá, jak to vyřeší :-) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama